Panicka porucha

Autor: Majka Kmecová Sinaiová | 21.2.2011 o 17:32 | (upravené 21.2.2011 o 17:38) Karma článku: 7,69 | Prečítané:  726x

Nemala som rada večer...S večerom totiž prišiel strach...Strach z toho, že zomriem...Každý večer keď už všetko stíchlo a zhaslo v mojej hlave sa zrodil strach a myšlienky na smrť. Snažila som sa čo najskor zaspať, lebo ráno to už bola iba spomienka, našťastie...ráno bolo dobre. Žiadne zlé myšlienky, žiadny strach zo smrti a otázky čo bude keď zomriem, resp. že už nič nebude...

 

Až raz.. Prišlo ráno a strach ostal. A bol ešte väčší. Nepomáhalo nič. ON sa proste rozhodol ostať. Slzy a plač sa stali každodenným „kamarátom". Zrazu som nevedela spať, jesť, pracovať...Nevedela som normálne myslieť..

Po pár dňoch prišiel verdikt. Majka máte panicku poruchu.

V hlave mi ostali staré otázky ku ktorým pribudli nové. Čo je panická porucha???? Ako som JU dostala??? Dá sa to vôbec vyliečiť??? A otázka na ktorú dodnes neviem odpoveď, ale dnes už pre mna ani nieje taká dôležitá...Prečo práve ja???

Prečo práve ja musím toto všetko prežívať? Prečo práve ja sa rozplačem a ani neviem prečo? Prečo práve ja mám ten neznesitelný pocit úzkosti, ktorý ma tak nesmierne ťaží? Prečo práve kvôli mne sa musia trápiť moji blízki?

Panická porucha je, ako som sa neskor dozvedela,  úzkostná porucha, ktorá sa prejavuje opakovanými náhlymi a často ťažko predvídateľnými záchvatmi úzkosti a strachu.

Psychiater, ktorého som musela navštíviť(inak by to bolo veľmi ťažké) mi predpísal lieky..Antidepresíva...Brala som ich...No úzkostné stavy sa nestrácali..Aspoň nie takou rýchlosťou ako som si to predstavovala..

Strach z toho, že to už nikdy nebude ako predtým, že ja nebudem ako predtým sa pridal k tým ostatným..Nevedela som ako sa správať k okoliu...Povedať, že som dostala panický atak, že TO opäť prišlo? Pochopia ma vôbec? Veď to nikdy nezažili.

Lepšie chvíľky sa striedali s tými horšími, ktorých bolo podstatne viac. Niekedy, čo bolo málokedy som verila, že bude dobre.

A potom prišiel znova panický atak a moje pozitívne myslenie bolo preč. Znova som iba plakala, plakala a plakala..Plač to aspoň trochu zmierňoval.

Veľa krát som sa hnevala sama na seba, že trápim iných a nedokážem si so svojími problémami pomôcť sama a sľúbila sama sebe, že pri ďalšom ataku to zvládnem bez pomoci...A potom prišiel a ja som to znova nedokázala a prišla za mamkou(pretože som mala pocit, že ta ma predsa opustiť nemôže). Vidieť slzy v jej očiach bolo ťažké. A na jej slová: „keby som mohla vezmem všetko tvoje trápenie, len aby si ty mohla kľudne spávať." nezabudnem nikdy.

Postupne sa to liekmi a terapiou zlepsovalo, až mi lekárka(asi po roku) dovolila celkom vysadiť lieky..Radosť bola neskutočná, ale nie na dlho...

Po asi dvoch týždňoch prišiel atak...taký, ako už dávno nie...Kamarátka p.p.(ako som si zvykla zo srandy nazývať panickú poruchu) sa ohlasovala postupne, ale ja som si nechcela priznať, že je to tu znova...Snažila som sa to zvládnuť a nahovoriť si, že to prejde aj bez liekov. Neprešlo...

Keď som znova nedokázala odísť z domu, lebo som iba plakala, prišiel návrat k liekom..

A rozhodnutie, že lieky prestanem brať už iba kvoli tehotenstvu..Lebo keď vďaka jednej tabletke za týždeň sa mám cítiť dobre, tak nech...

Celkom sa panická porucha vyliečiť podľa mňa nedá. Aj keď sa dnes cítim dobre a zdravá, už zajtra to môže byť minulosť, pretože spúšťačom môže byť čokoľvek...

Jedno však viem, bez rodiny a priateľov akých mám by som to nedokázala...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?